Košice/Bratislava
18. marca (TASR) - Výstavbu železnice z Košíc do Bohumína si vyžiadala
jednak potreba spojiť rozvinutý železiarsky priemysel v Sliezsku so
zdrojmi surovín z východného Slovenska, ako aj nevyhnutnosť prepravovať
uhlie z Ostravy do železiarní v Gemeri a na Spiši. V piatok 18. marca
uplynie 150 rokov odvtedy, kedy sa začala na Košicko-bohumínskej
železnici premávka.
Prvé návrhy na budovanie koľajových ciest na starom kontinente vzišli z
Anglicka na prelome 18. a 19. storočia, pričom mnohé železnice boli na
začiatku 19. storočia postavené ako konské. A práve na Britských
ostrovoch napredovala stavba železníc na konský poťah pomerne rýchlo. Do
roku 1825 tam vybudovali 29 železníc s konským poťahom v celkovej dĺžke
256 kilometrov.
Záujem o stavbu železníc na celom svete rástol, pretože výhody tohto
spôsobu dopravy boli očividné. Rakúsko začalo v roku 1825 so stavbou
prvej konskej železnice, ktorej trasa viedla z Českých Budějovíc do
mesta Linz. Aj v Uhorsku vzrastal záujem o železnice, ale na našom území
sme si museli na konskú železnicu počkať až do roku 1840. Vtedy,
presnejšie 27. septembra 1840, uviedli do prevádzky prvý úsek konskej
železnice z Bratislavy do Svätého Jura. Začala sa písať história
železničnej dopravy nielen na Slovensku, ale v celom Uhorsku.
Úvahy o výstavbe železnice z Košíc do Bohumína sa datujú rokom 1855,
avšak jej definitívna podoba sa objavila až v Pamätnom spise o trase
Košicko-bohumínskej železnice, vydanom v roku 1864 vo Viedni nákladom
hornouhorského železiarskeho spolku. Stavať sa malo začať už nasledujúci
rok, ale kvôli rôznym prieťahom sa tak stalo až koncom roku 1867,
výstavbou krátkeho úseku od Bohumína. Prvý úsek z Bohumína do Těšína v
dĺžke 31,6 kilometra bol spustený 1. februára 1869. Trať však postavili
tak nekvalitne, že už o jeden a pol mesiaca - od 15. marca – musela byť
preprava zastavená.
Spása Košicko-bohumínskej železnice prišla s novým koncesionárom, ktorým
sa stala v apríli 1869 Anglo-rakúska banka. Táto banka sa ihneď pustila
do naháňania strateného času a začala so stavbou jednokoľajovej trate.
Na jej výstavbu povolali okrem domácich robotníkov, zväčša vykonávali
pomocné práce, aj robotníkov z Čiech, Moravy a Nemecka, ktorí už mali
skúsenosti so stavbou železníc. V apríli 1870 pracovalo na stavbe
železnice 16.561 robotníkov, medzi nimi bolo napríklad 935 murárov, 2140
tesárov, 482 kamenárov a 738 mínerov.
Dostatok financií umožnil rýchle napredovanie výstavby železnice. Prvým
úsekom odovzdaným do prevádzky na Slovensku bola trať
Košice-Kysak-Prešov, na ktorej sa začala premávka 1. septembra 1870.
Postupne sa otvárali ďalšie úseky s tým, že ako posledný bol 18. marca
1872 otvorený úsek trate zo Spišskej Novej Vsi do Kysaku. To bol zároveň
deň začatia premávky na celej 368-kilometrovej trati z Košíc do
Bohumína aj s prípojnou železnicou do Prešova.
Vybudovanie hlavnej trasy Košicko-bohumínskej železnice umožnilo stavbu
viacerých prípojných miestnych železníc, pričom išlo najmä o Spiš,
Vysoké Tatry, Liptov, Oravu a Kysuce. Výstavba tejto trate výrazne
podnietila technický rozvoj Uhorska v druhej polovici 19. storočia a jej
postavením získali na význame aj Vysoké Tatry ako atraktívna a
vyhľadávaná turistická lokalita.
0